Blog o projekte Housing first

Autor: Marián Lukáč | 18.6.2021 o 15:14 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  29x

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme projektu Housing first.  Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Občan.

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme projektu Housing first.  Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Občan. Táto relácia bola odvysielaná v utorok 1.6.2021 o 11:05 s moderátorkou Júliou Káveckou a jej hosťom Alenou Vachňovou, ktorá je koordinátorkou nadácie DEDO.

                Slovenská republika má podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 23000 ľudí bez domova.  Keď si títo ľudia bez domova nájdu stabilné bývanie, tak nastanú v živote týchto ľudí zlepšenia ako napríklad zlepší sa im zdravie, chudobným rodičom nebude hroziť, že ich deti budú odňaté do ústavnej starostlivosti. Toto je hlavným cieľom projektu Housing first- Bývanie ako prvé. Tento projekt je veľmi rozšírený v Spojených štátoch amerických, v roku 2016 princíp Housing First uplatňovalo 13 krajín Európskej únie. Štúdie potvrdzujú až 90 %-nú udržateľnosť stabilného bývania. Organizácia DEDO minulý týždeň organizovala prvý registračný týždeň ľudí v bytovej núdzi na Slovensku

                Cieľom registračného týždňa bolo zistiť stav bytovej núdze v Košiciach.  Dostali cenné informácie ako napr. koľko takýchto rodín je v Košiciach, aké zloženie je v týchto rodinách, informácie o ich zdravotnom stave, história ich vzniku bezdomovectva, informácie o ich príjmoch prípadne dlhoch.  Výstupom tohto týždňa bude výskumná správa Inštitútu práce a rodiny.  Mesto Košice bude vedieť informácie čí má stavať nové byty, čí ma znížiť alebo naopak zvýšiť kapacitu krízových centier. Nadácia DEDO chce zabývať prvé rodiny už v tomto roku.  

Otázka č.1- Ako prebiehal vlastne registračný týždeň?

                Počas registračného týždňa im pomáhali dobrovoľníci, boli to odborníci v danej oblasti, ale aj laici. Dobrovoľníci išli vždy za rodinami v bytovej núdzi a pýtali sa ich otázky, všetko to prebiehalo na dobrovoľnej báze.  Výstupom otázok bol vyplnený dotazník, ktorí dobrovoľníci odovzdávali na ich   centrálu, ktorú mali na  Magistráte mesta Košice. Mali k dispozícii tzv. terénnych dobrovoľníkov, ktorí s nimi chodili do terénu, ale mali aj špeciálnych dobrovoľníkov, ktorí s nimi chodili do útulkov pre bezdomovcov.  Snažili sa pri tejto akcii prihliadať aj na pandemickú situáciu, to znamená zabezpečiť, aby dobrovoľníci pracovali v skupinkách a aby sa nemiešali do ďalších skupín.  Na registračný týždeň sa pripravovali už od augusta minulého roka, tak mali cenné informácie od mesta Košice ako aj od kurately.  Informovali zároveň aj tých ľudí bez domova, že prídu za nimi, aby boli pripravení.  Nakoniec sa z toho stala komunitná akcia, keď obyvatelia mesta  Košice sa začali zaujímať o zraniteľných ľudí mesta Košice.

Otázka č. 2- Aké boli reakcie samotných ľudí bez domova, boli ochotní poskytnúť informácie  dobrovoľníkom?

                Boli veľmi milo prekvapení ústretovosťou ľudí bez domova. Rodiny podpisovali aj informovaný súhlas, že súhlasia, že také citlivé informácie budú o nich zverejňované.  Reakcie boli veľmi pozitívne, zväčša išlo o ľudský rozhovor.  Ak sa náhodou stálo, že rodiny boli v práci, tak sa buď dohodli, že prídu inokedy alebo ich slušne rodiny odmietli.  Mali aj asistenciu mestskej polície, ktorá nemala príliš veľa práce, lebo nedošlo k žiadnemu incidentu.

Otázka č.3- Plánovali ste urobiť 250-300 rozhovorov, naplnili sa tieto čísla?

                Dobrovoľníci mierne prekročili túto hranicu, momentálne ešte  spracúvajú dotazníky, ale sú na čísle 319. Vnímajú tú situáciu tak, že keby akcia trvala dlhšie, tak by aj porástli, keď sa niekde vydali naslepo vždy niekoho našli.  Mali takú možnosť, že rodiny sa mohli hlásiť, tieto rodiny chodili na magistrát, kde iní dobrovoľníci robili s nimi rozhovor.

Otázka č.4- Kde by sa to číslo mohlo zastaviť?

                Je to veľmi ťažko povedať, ale koordinátorka si je istá, že by číslo porástlo.  Dobrovoľníci sa sústreďovali na ľudí v akútnej bytovej núdzi, ale určite by našli veľa rodín v neistom a nevhodnom bývaní  to sú tzv. preplnené rodiny alebo rodiny, ktoré majú nevyhovujúce technologické  prostredie.  Moderátorka poznamenala, že tie čísla naznačujú, že rodiny mali záujem o dobrovoľníkov a mali predovšetkým záujem zlepšiť svoju situáciu.

 Dobrovoľníci prichádzali za nimi aj za účelom pochopenia ich ťažkej situácie. Veľmi dôležitá je ich zdravotná situácia, lebo často sa rodiny dostavajú do takej situácie, že jeden z členov rodiny je chronicky chorí, prípadne niektoré rodiny by chceli bývať viacgeneračne, to znamená napríklad so starými rodičmi.

Otázka č. 5- Má koordinátorka osobnú skúsenosť so stretnutím s týmito ľuďmi?

                Koordinátorka miluje terén, miluje stretnutia s ľuďmi, ktorí sú v takejto životnej situácii. K tej ich danej životnej situácii pristupovali s rešpektom na jednej strane, na druhej strane si uvedomovali, že z ich cenných skúsenosti, ony získajú cenné informácie, ktoré ich posunú v práci ďalej.  Je veľmi prekvapujúci fakt, že nedostupnosť bývania sa týka najmä viacpočetných rodín, v niektorých prípadoch zohráva úlohu etnicita. Ich najväčším problémom je, že sa k bývaniu nedokážu dostať aj keď majú dostatočné príjmy.  Tieto informácie im pomôžu advokovať  za týchto ľudí aj na národnej úrovni.

Otázka č. 6- Čo asi ukázali vykonané rozhovory?

                Podobný prieskum robili v novembri v útulkoch, tam 70 % rodín tvorili mamičky- samo živiteľky  detí do 10 rokov.  Mamy majú dosť náročnú situáciu, keďže sa starajú o detí nemôžu pracovať vzhľadom na to si nemôžu kupovať byty na hypotéku.  Čo sa týka života v osadách tam je situácia iná drvivá väčšina detí má dvoch rodičov.  Prekvapujúco bolo koľko rodín malo príjem na to , aby si mohli platiť nájom.  Otcovia majú príjem z plného úväzku na dobu neurčitú a podľa koordinátorky je zarážajúce koľko takýchto rodín žije na ulici. Predbežné dáta budú mať k dispozícii v druhom júnovom týždni, úplná správa bude k dispozícii na konci leta. Tam budú vidieť koľko rodín žije v akom druhu bezdomovstva a ako dlho tak žijú.

Otázka č. 7- Tieto rodiny neskôr dostanú odbornú pomoc, koordinátorka mala vysvetliť o čo ide

                Projekt Housing First vníma bývanie ako kľúč k zbaveniu sa bezdomovstva.  Ak niekto sa ocitne v stave bezdomovstva potrebuje trvalé bývanie.  Klienti sa musia snažiť udržiavať štandardné susedské vzťahy, čo tieto rodiny z projektu Housing First dostávajú navyše je odborná podpora.  Minimálne raz za týždeň prichádza za tou rodinnou sociálna služba, nemajú len sociálnych pracovníkov, ale majú aj psychológa a právnika.  Priamo u nich doma riešia veci čo rodiny potrebujú napr. je to zdravotný stav, práca, odĺžovanie, šijeme rodinám  podporu na ich mieru.  Cieľom je jedna jediná vec, aby si rodiny bývanie čo najdlhšie udržali. Bývanie je oddelené od podpory, to znamená, že keď podpora skončí, tak bývanie môže pokračovať.  Zároveň bývanie podporujú aj na dlhšie obdobie.  S týmto projektom začali pred rokom, majú dobré skúsenosti, zameriavajú na rodiny, ktoré majú maloleté deti.  Ak je bývanie, prispieva to k dobrým vzťahom v rodinách, rodiny si môžu riešiť aj iné veci

Otázka č. 8- Projekt nie je rozšírený na Slovensku, kde sa koordinátorka inšpirovala?

                Inšpirovali sa v Spojených štátoch, ale v iných európskych krajinách. V Spojených štátoch sa systém aplikuje 30 rokov, v európskych štátoch 10 rokov. Najviac spolupracujú s Českou republikou, kde platforma Sociálne bývanie pomáha 20 samosprávam.  Zároveň slovenský projekt Housing first chce odovzdávať svoje skúsenosti ďalej.  Pre koordináciu projektu je potrebné si vytvoriť byty, ktoré budú poskytovať, odborný tím, financovanie, dobré vzťahy so samosprávou,    

Zisťujú aké typy bývania môžu poskytovať rodinám.  Zisťujú v akej životnej situácii dané bývanie vyhovovalo.  Majú skúsenosť z útulkov pre rodinu, k dnešnému dňu majú zabývaných 17 rodín.  V tejto oblasti majú skúsenosti a v týchto dňoch konzultujú s odborníkmi ako pristupovať k ďalším rodinám. Uvedomili si, že aj rodiny v bytovej núdzi majú veľmi komplexné potreby. Musia nájsť spôsob ako umožniť rodinám prístup do projektu, ktoré nemajú príjmy.  Totižto v zahraničí funguje niečo čo sa volá príspevok na bývanie. V Českej republike v príspevku na bývanie žije viac ako 90 000 domácnosti. U nás je príspevok na bývanie viazaný na hmotnú núdzu. Sú rodiny, kde nevedia ako im zabezpečiť bývanie vzhľadom tomu, že ich príjmy sú nedostatočné.  Budú sa snažiť, aby sa spojili aj s inými organizáciami, ktoré sa venujú riešenie bytovej núdze v spolupráci s mestom zabezpečiť bývanie pre viac ako 300 rodín v tejto situácii.  Tie spôsoby nie sú úplne jasné, lebo čakajú aj na výsledky výskumu, aby poskytli týmto rodinám vhodné bývanie s vhodnou podporou, aby to fungovalo.

Otázka č. 9- Musia ľudia pred získaním bytu splniť nejaké podmienky napríklad čí budú schopní splácať alebo na to projekt neprihliada?

                Projekt Housing First prihliada na najhoršiu situáciu, žrebovali rodiny bez ohľadu na príjmy, teraz sa budú zameriavať na získanie bytov od súkromných vlastníkov, to znamená, že ceny nájmov, ktoré sa budú pokúšať vyjednať budú trochu vyššie akoby to bolo sociálne nájomné bývanie, vzhľadom na to v istej kapacite bytov budú prihliadať aj na príjmy.  Jedinou podmienkou bolo doteraz, že rodina sa starala o maloleté dieťa a rodina bola v akútnej bytovej situácii.  Teraz úplne závisí aké byty budeme mať k dispozícii, aby rodiny boli schopné splácať takéto nájomné.

Otázka č. 10- Aké ďalšie podmienky musia spĺňať klienti, keď už získajú to bývanie? Napríklad v charitatívnych organizáciách je podmienkou, že klienti abstinujú od alkoholu alebo iných omamných látok

                V tomto prípade sa budú snažiť o minimalizovanie rizík v daných rodinách, nevyžadujú úplnú abstinenciu hneď, to je hlavný rozdiel medzi projektami Housing First a Housing Ready , očakávajú, že robývandiny budú mať vyriešené všetky problémy v čase, keď pôjdu do bývania.  Práveže bývanie je kľúčovým nástrojom, aby sa tieto problémy im začali riešiť napr. mali skúsenosť , že práve stabilizácia bývania im pomohla v boji proti závislostiam. Tieto závislosti sa týkajú rodín, ktoré majú komplexnejšie potreby, ale vo väčšine prípade nemusia riešiť tieto problémy.  Skôr ide o to, aby rodiny mali svoju strechu nad hlavou, deti svoju detskú izbu, kde sa môžu učiť, chodiť do školy, integrovať sa, nebyť z tej zlej adresy, často sa stáva, že deti, ktoré žijú v osáde majú nedostupné bývanie. Ľudia , ktorí zažili bytovú núdzu, aby sa mohli čo najrýchlejšie sociálne rehabilitovať.

Otázka č. 11- Je podmienkou, aby ľudia spolupracovali s tými odborníkmi z projektu Housing First alebo sa to len postupne rozbieha?

                Majú podmienku, že sa stretávajú raz za týždeň za podmienky, že situácia je bežná, ak by vyskočili nejaké problémy tam zintenzívňujú sociálnu službu.  Tam sú prítomní ako treba aj každý deň.  Závisí to v akej situácii sa daná rodina nachádza, ak daná rodina nepotrebuje ich pomoc, tak postupne znížujú stretnutia danej rodiny alebo nahrádzajú stretnutia telefonickým kontaktom.  Týmto spôsobom zvládli situáciu aj počas pandémie.  Táto služba je flexibilná.  Ak jeden z členov rodiny ochorie, tak sú tam častejšie.

Otázka č. 13- Ide o trvalé bývanie alebo o dočasné bývanie?

                Jedná sa o dlhodobé bývanie. Majú v starostlivosti rodiny, ktoré majú maloleté deti.  Ak by sa stalo, že deti sú odrastené, blížia sa k dospelému veku a už by napríklad nechodili do školy, tam budú prípravovať rodiny, aby si našli vhodné, trvalé bývanie.  Nedostupnosť  bývania sa týka bohužiaľ už aj strednej vrstve obyvateľstva, kedy je veľmi ťažké sa dostať k bývaniu alebo si uplatniť komerčný nájom. Týka sa to veľkej časti obyvateľstva Slovenska, ale pri týchto zraniteľných rodinách je to priam neprekonateľná bariéra.  Snažia sa týmto rodinám poskytovať byty, kde budú mať dostupný nájom a k tomu pridávajú aj podpornú službu.

Otázka č. 14- Záleží aj na tom v akej lokalite dané rodiny ubytujú, prihliadajú aj na to?

                Housing First predpokladá, že byty z ich projektu budú roztrúsené v bežných lokalitách, sídliskách. Majú také pravidlo, že ideálne maximálne 1 byt v jednom vchode alebo na 1 ulici, aby sa ľudia navzájom nepoznali. Snažia sa predchádzať 1 problému, ktorý je v Košiciach bežný, že sa hromadili nájomné byty na jednom mieste, je to tak, že keď sa kumulujú ľudia s rovnakým osudom na 1 miesto, tak sa môžu problémy ešte zvyšovať a tým pádom sa snažia vyhľadávať byty v bežných sídliskách. Neupozorňujú  susedov, že do danej lokality prichádza bývať rodina v bytovej núdzi. Ak by sa náhodou  ich susedia pýtali, tak koordinátori sú k dispozícii.  Sú v konečnom dôsledku aj radi, že susedia klientov bytovej núdzi   sa zaujímajú o týchto ľudí. Niekedy sa stalo, že pri nasťahovaní niektorých rodín susedia spozorneli, vyvolalo to niekoľko otázok, ale následne sa situácia úplne upokojila a dnes vedia, že majú pri sebe bežnú rodinu, ktorá mala len nedostupné bývanie, v prípadoch, keď sa tam vyskytujú dlhodobejšie problémy, tak majú susedia istotu, že koordinátorov projektu môžu kedykoľvek volať.  Funguje to tak, že ak by rodina nedodržiavania podmienky projektu, tak bude s tou rodinou ukončená spolupráca, hľadajú jej iné vhodné bývanie.

Otázka č. 14- Čo sa stane s ľuďmi, ktorí sa v tomto projekte neudržia?

                Príčin môže byť viac, hlavnou príčinou je, že ľudia s nimi prestanú spolupracovať, nechceli by príjmať danú sociálnu službu, to je prvým signálom, že rodina nechce mať spoluprácu s nimi, aj keď potrebujú danú podporu. Ďalšími važnymi dôvodmi  sú neplatenie nájomného, narúšanie susedských vzťahov, nedajbože ničenie bytu.  Zatiaľ všetky rodiny, ktoré zabývali, bývajú. Ak by sa stalo, že by museli s danou rodinou ukončiť spoluprácu, tak túto rodinu nenechajú v štichu, budú jej naďalej pomáhať.

Otázka č.15- Projekt pomohol 17 rodinám. Kedy sa projekt môže hodnotiť ako úspešný?

                Vzhľadom na to, že v projekte majú rôzne druhy bytov, tak niektoré rodiny zabývali v tomto roku, iné v minulom roku. V tomto prípade neposudzujú rodiny ony sami, ale prizvali na to aj Inštitút pre výskum rodiny a práce. Budú robiť 2- ročný výskum s týmito rodinami, kde s nimi zrealizujú niekoľko rozhovorov. Už majú s nimi absolvované úvodné rozhovory o zabývaní a budú sa s nimi rozprávať po pol roku , roku a po 2 rokoch.  Vypracujú im kvalitatívnu výskumnú správu, v ktorej bude aké sú skúsenosti rodín, ako sa zmenila ich životná situácia,  v čom im to bývanie pomohlo, v čom sú problémy. Nerozprávajú sa iba s rodinami, ale rozprávajú aj s ľuďmi z projektu Housing First a rozprávajú aj s mestom Košice, ktoré vlastne dalo k dispozícii tieto byty, aby dokázali treťou stranou túto situáciu popísať, aby po nejakom čase mohli dať mestu relevantné dáta. Dúfajú k rozšírenie týchto projektov, takže mesto bude mať k dispozícii správu od výskumníkov, ktorá povie, aká je situácia a na základe toho bude mesto schopné príjmať politické rozhodnutia v tom či tieto projekty bude rozširovať, podporovať a čí je to spôsob ako riešiť na Slovensku bezdomovectvo rodín, jednotlivcom potenciálne

Otázka č. 16- Bolo spomínané, že projekt Housing First sa na Slovensku príliš nevyužíva, aké sú podľa koordinátorky najväčšie prekážky?   

                Získať nájomné byty je už veľká vec. Ďalšími prekážkami je vybudovanie odborného tímu, získanie finančných kapacít, schopnosť vyskúšať nový prístup, ktorý je protipólom tradičného prístupu. Dnes na Slovensku, keď rodina ocitne v bezdomovectve, tak sa im ponúkajú útulky, nocľahárne, formy dočasného, tréningového ubytovania, rodina sa snaží preukázať, že vie bývať a to môže trvať niekoľko rokov, podľa výskumov 20-40 %  ľudí vo svete cez taký prístup sa môže dostať k nájomnému bývaniu, číže sa môže dostať z bezdomovectva.  80-90 % ľudí z projektu Housing First si môže udržať bývanie a to sa týka ľudí s veľmi vážnymi problémami napr. u ľudí, ktorí mali duálne choroby , že mali kombináciu schizofrénie a závislosti, tento projekt fungoval.  Rozhodnutie ísť na projekt Housing First je obrovskou zmenou mentálneho myslenia a obrovskou zmenou paradigmy. Vyžaduje si určitú odvahu, ale aj určitú prípravu kapacít.

Otázka č. 17- Aké sú výhody tohto projektu Housing First v porovnaní s tradičnými projektami?

                Najväčšou výhodou projektu Housing First, že rodinám v bytovej núdzi prináša stabilné bývanie a to je úplne zásadná vec.  V organizácii vnímajú právo na bývanie, bývanie nevnímajú len ako ľudskú potrebu, ale aj priestor na rozvíjanie ľudského potenciálu.  Ak ľudia žijú na ulici, tak všetky svoje kapacity využívajú na uspokojenie základných ľudských potrieb napr. zabezpečiť drevo, vodu je úplne nadľudský výkon a nikdy nedosiahnu taký štandard, ktorý pre danú rodinu potrebujú.  Koordinátorka počula počas štúdii v Spojených štátoch amerických , že ľudia bez domova s tradičnými prístupmi musia chodiť tisícky kilometrov, aby si zabezpečili tradičné bývanie, cez tento projekt to majú za pár minút.  V bezdomovectve trpí aj ľudská dôstojnosť, ľudia bez domova patria medzi najvýlučnejším komunitám v našich krajinách. Títo ľudia sú kriminalizovaní, ale sú aj prehliadaní. Častokrát za bezdomovectvom sú systémové problémy, ktoré máme na Slovensku napr., že títo ľudia nemajú zdravotné poistenie a sú vylúčení zo zdravotnej starostlivosti, tým pádom mnohí z nich sú veľmi chorí. Koordinátori vidia, že rodinám po pár mesiacoch sa začne viac dariť, rodičia majú čistejšiu hlavu, aby si získali prácu alebo aby si našli lepšiu prácu. Deti sa viac zastabilizujú v škole a žijú bez zlej adresy.

Otázka č. 18- Čo by odkázala hlavná koordinátorka projektu  kritikom, ktorí hovoria, že zabezpečujú ľudom bývanie, ktorí  nepoberajú príjem, ale poberajú len dávky?

                Ak budeme mať k dispozícii výsledky z registračného týždňa, tam budú vidieť koľko rodín majú stabilnú prácu.  Veľa ľudí bez domova má stabilnú prácu, nepoberá len dávky, ak ide o mamy na materskej dovolenke, tam poberajú dávky tak isto ako mamy z bežnej populácie. Tieto rodiny vymáhajú veľa úsilia, aby si udržali bývanie.  Fakt, že zraniteľnej rodine sprístupníme bývanie to sa deje všade vo svete.  V Európe žije 10 % populácie v sociálnych nájomných bytoch. Koordinátorka vníma ,že  vždy spoločnosť má zraniteľných ľudí, do budúcnosti týchto ľudí a ich detí sa oplatí investovať.  Koordinátorka chce pripomenúť, že vôbec to nie je tak, že títo ľudia tak chcú žiť alebo by to bolo spôsobené ich osobnými zlyhaniami. Pri vynakladaní úplnej námahy je bývanie stále nedostupné.  V Európskej únii v 21. storočí by sme mali ísť v ústrety týmto rodinám. Chce to len systémový prístup a spojenie  partnerov ,ktorí sa chcú podieľať.  Bezdomovectvo sa dá ukončovať, dokonca sa dá nemu predchádzať.

Otázka č. 19- Koľkým ľudom chcú poskytnúť bývanie?

                V priebehu tohto roka chcú pomôcť aspoň 20 rodinám. To je predbežný záväzok, ktorí majú. Sú aj iné organizácie v Košiciach, ktorí sa venujú ľudom v bytovej núdzi.  Veria partnerstvo, veria spoločné úsilie.  Mesto Košice pripravuje nový program hospodárskeho rozvoja, kde sa zaoberá problematikou bytovej núdze. Tieto 2 strategické programy budú ukazovať ako dlho bude mesto Košice riešiť bytovú núdzu. Očakávanie koordinátorky je, že na stole budú mať konkrétny plán na 5-10 rokov ako budú znižovať bytovú núdzu v Košiciach. Vo Fínsku projekt Housing First môže priniesť do roku 2027 úplne vyhubenie bezdomovectva. Vytvorili systém, že ak sa niekto ocitne v bytovej núdzi, tak sa snažia ho čo najrýchlejšie zachytiť.  Dokázali takmer úplne znížiť kapacity v útulkoch, nocľahárnach, lebo ich takmer vôbec nepotrebujú. Veria, že niečo také je možné na Slovensku a špeciálne v Košiciach.                

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Pacienti pred parlamentom, pacienti v parlamente (píše Samo Marec)

Toto je rok 2021, toto je najlepší možný výsledok miliónov rokov evolúcie.


Už ste čítali?